Alexander Vika sa narodil 10. mája 1933 v Bratislave. Ako absolvent
umeleckej priemyslovky, kde sa venoval keramickej tvorbe, začal v roku
1953 študovať na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave,
ktorú ukončil v roku 1959 na oddelení reliéfneho sochárstva u profesora
Rudolfa Pribiša.
Ako pedagóg pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v
Trnave (1965-1985), na Strojníckej fakulte Slovenskej vysokej školy
technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU) v
Bratislave (1986-1990), na Katedre priemyselného dizajnu Fakulty
architektúry STU v Bratislave (1990-2002) a od roku 2002 aj na Katedre
dizajnu Fakulty priemyselných technológií v Púchove Trenčianskej
univerzity Alexandra Dubčeka.
Princípy abstrakcie aplikoval v monumentálnej tvorbe už v 60. rokoch 20.
storočia. Realizoval napríklad pamätník Plameň v Nemeckej, súsošie Tri
klasy v Nitre, pamätník SNP v Badíne, plastiku Mladosť pred hotelom
Junior v Bratislave, alebo reliéf Klub mladej rodiny v Bratislave.
Rozsiahla je aj jeho reliéfna a medailérska tvorba a aj komorná
plastika. Je autorom troch reliéfov významných slovenských diplomatov
činných v česko-slovenskej zahraničnej službe: Milana Rastislava
Štefánika, Štefana Osuského a Jána Papánka. Jeho medailérska tvorba si
získala vysoké uznanie aj v kontexte medzinárodných výtvarných podujatí.
Alexander Vika vystavoval na mnohých kolektívnych a samostatných
výstavách doma i v zahraničí. Za svoju tvorbu dostal mnohé domáce i
zahraničné ocenenia. Jeho diela sú v zbierkach galérií a u súkromných
zberateľov.
V roku 2001 mu za celoživotné dielo v oblasti medailérstva a sochárstva i
za mimoriadne zásluhy v rozvoji vedeckej a pedagogickej činnosti
udelila vedecká rada Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka čestnú
vedeckú hodnosť Doctor Honoris Causa.